Prípadové štúdie

Uvádzané prípadové štúdie zahŕňajú rôzne príklady, ktoré ukazujú ako využiť praktické metódy pri zvyšovaní environmentálnej výkonnosti malých a stredných podnikov.

:: Chateau Modra

Chateau Modra
Slovenské vinárstvo Chateau Modra prišlo s novým ekologickým projektom v slovenských vinohradoch. Ako najväčší pestovateľ hrozna na Slovensku začalo vo svojich vinohradoch v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti na rozlohe viac než 280 hektárov (ha) nahrádzať herbicídne postreky a priemyselné hnojivá využívaním ovčieho stáda vo vinohrade.

V novembri do vinohradníckeho strediska v Galante priviezli 200 kusov oviec, ktoré čakalo prezimovanie v nových ustajňovacích priestoroch. Základná idea využitia oviec je založená na myšlienke čo najväčšieho obmedzenia aplikácie herbicídnych prípravkov proti burine, ktorej sa v medziradí viniča hroznorodého veľmi darí. Tradične sa preto v určitom časovom intervale používajú dva postreky, ktoré majú za cieľ túto burinu eliminovať alebo zničiť. Vypustením stáda oviec do vinohradov však herbicídy možno eliminovať, čo prináša zníženie spotrebovanej chémie na hektár vinice. "Okrem obmedzenia herbicídnych prostriedkov nám naše stádo pomáha prírodným naturálnym hnojením. Ovčí hnoj má veľmi dobré účinky na trávny porast, obsahuje veľké množstvo dusíka, menšie množstvo fosforu a vápnika. Jedna ovca má schopnosť vyprodukovať v priemere počas obdobia spásania približne 0,45 kg dusíka, 0,13 kg fosforu a 0,35 kg draslíka. Na 45 hektároch vinohradu sa tak môžeme zaobísť bez využívania priemyselných hnojív," povedal TASR Karol Šebo z vinárstva Chateau Modra.

Momentálne je pre toto stádo oviec vyčlenených 45 ha viníc, z čoho 17 ha tvorí populárna odroda Alibernet, 20 ha tradičná Frankovka modrá a 8 ha Rulandské modré. Okrem eliminovania priemyselných herbicídnych prípravkov a priemyselných hnojív do budúcnosti spoločnosť Chateau Modra počíta tiež s výrobou vlastných tradičných slovenských mliekarenských produktov, ktoré budú k dispozícii záujemcom takzvaným predajom z dvora.

:: VSH, a.s.

Výroba stavebných materiálov – príklad dobrej praxe VHS, a. s. Turňa nad Bodvou.
V poslednom období spoločnosť VSH, a.s. realizovala viacero investičných akcií, ktorých cieľom bolo zvýšiť výrobné možnosti, skvalitniť výrobný proces, dosiahnuť stabilitu výrobného procesu a zároveň znížiť energetickú náročnosť a množstvo vyprodukovaných emisií, s ohľadom na životné prostredie.

Medzi najdôležitejšie investície patrí modernizácia mletia cementu a trosky (MMCT), ktorá prebehla v troch etapách:

Modernizácia triediaceho okruhu (2006-2007)
Nová mechanická doprava do cementových síl (2006-2008)
Predomieľacia a sušiaca mlynica (2006-2009 )

a modernizácia pecnej linky (MPL), etapa III. A, ktorá sa realizuje v rozsahu:

Rekonštrukcia zavážania slinkových síl - 4 ks redlery na slinkové silá
Rekonštrukcia dopravy slinku na slinkové silá (nový kabelkového dopravník)
Rekonštrukcia drviča slinku
Uhoľné hospodárstvo - rozšírenie uholného hospodárstva o silo a dávkovacie systémy na horák
Rekonštrukcia linky na dávkovanie TAP

VHS, a.s. venuje ochrane životného prostredia neustálu pozornosť s cieľom trvalého znižovania dopadov výrobnej činnosti na okolie pri výrobe cementu, kameniva a transportbetónu. Od roku 1993 prebieha v Cementárni Turňa n. Bodvou výrazná modernizácia s cieľom zlepšovania všetkých ekologických ukazovateľov - emisie tuhých znečisťujúcich látok (TZL), SO2, NOx a CO2 .
Emisie znečisťujúcich látok sú merané kontinuálne automatickým emisným monitorovacím
systémom (AEMS). V porovnaní s emisnými limitami v zmysle vyhlášky c. 706/2002 Z .z. MŽP
SR pre výpal slinku a výrobu cementu sú výrazne nižšie. Modernizácia je spojená s rozširovaním využitia alternatívnych ako surovín a palív. Táto činnosť je v súlade s celosvetovým postupom v oblasti úspory neobnoviteľných prírodných zdrojov. Všetky tieto projekty sú stavané na základe najlepších dostupných technológii a technických riešení - tzv. BAT a BREF.

Permanentným úsilím VSH, a.s. Turňa n. Bodvou je zníženie energetických nákladov výroby.
cementu a zníženie emisií CO2 za súčasného zvýšenia výroby slinku a cementu na základe týchto faktorov:

modernizácia (rekonštrukcia) zariadení a zavedenie nového systému výpalu,
výroba cementu s nižším slinkovým faktorom,
využívanie alternatívnych palív,
využívanie alternatívnych surovín pri výrobe slinku.

Výsledkom tohto úsilia je zníženie merných emisií CO2 (od roku 2002) o vyše 20% pri súčasnom zvýšení výroby slinku o 87% a cementu o 57% za uvedené obdobie a dosiahnutie najnižšieho merného emisného faktora CO2 v Európe (0,686 kg CO2/t slinku).